Potrebujete kvalitne nafotiť dieťa, svadbu, krstiny či nehnuteľnosť?
A nedávno sa vám známy pochválil, že si konečne kúpil prvú zrkadlovku? No tak nad čím ďalej uvažujete? Veď je to úplne jasné! Známy vám to odfotí takmer ako profík, veď má predsa dobrý foťák...a určite to bude oveľa lacnejšie, možno iba za fľašu! No neberte to za tie prachy!
Fotograf? Šup s ním do vreca!
Ak ste sa teraz prežehnali a zatočila sa vám hlava, ďalej čítať nemusíte. Ale ak vám na prvom odstavci neprišlo nič divné, mali by ste radšej pokračovať. Napísal som to práve pre vás.
Pretože:
Nie je fotograf ako fotograf.
Nie, nie je to podobné ako fotiť mobilom, len s drahším foťákom.
Fotografa nerobí drahá zrkadlovka s veľkým objektívom. To že niekto vlastní zrkadlovku hovorí o jeho fotografických schopnostiach asi toľko, ako biela tepláková súprava Adidas o športovom talente pupkatého snedého týpka so zlatou reťázkou v Poluse.
Fotoaparát nevidí, nemá oko ani víziu.
Nevie nič o svetle, správnom momente, kompozícii, emócii...
Fotografovanie je ako šport
Keď vám poviem, že som športovec, tak automaticky budete chcieť vedieť, aký šport robím a prípadne aj na akej úrovni. Ale keď vám poviem, že som profesionálny fotograf, tak čo si predstavíte? Týpka s veľkým drahým foťákom, ktorý vlastne nič iné nerobí, len dôjde, postláča gombík a chce za to peniaze...?
Pri športe je veľký rozdiel, či človek trénuje futbal, kánoistiku alebo šachy. Ku každému potrebuje iné náradie, iný tréning a aj iné predispozície. Podobne je to aj pri fotení. Napadlo by niekomu z vás prísť za Hamšíkom so slovami:
"Marek, ty si taký známy a šikovný športovec a nám chýba jeden do štvorkajaku, nože si poď s nami zasúťažiť!" ???
Asi by bol za originál debila. Ale keď ide o fotenie, tak je podobná absurdita na dennom poriadku. Požiadať krajinkára odfotiť umelecký portrét nejakej svojej známej je celkom bežné a pritom je to podobné, ako poslať maratónca do ringu boxovať ťažkú váhu...
Odfotil som fotku zrkadlovkou. Som fotograf?
Technika je dnes na takej úrovni, že vlastniť ju a naučiť sa ovládať je dostupné čoraz väčšej časti populácie. Už to nie je záležitosť a výsada zopár vyvolených ako v minulosti. Takže je naozaj pravda, že dnes už "fotí" každý.
Druhá vec je, že čo a ako.
Bicyklovať tiež vie snáď každý, ale koľko máme Saganov?
Ako sa varí fotka?
Tak, ako máme veľa rôznych športov, existuje množstvo rôznych druhov tanca, hudobných nástrojov a samozrejme, aj fotografovania. Je tu portrét, krajina, makro, glamour, móda, deti, wildlife, svadba, reportáž... Na každé je vhodný trochu iný typ fotoaparátu a tiež aj objektívu.
Častokrát je samotný čas fotenia len zlomkom z celého objemu činností, vedúcich ku kvalitnej fotografii. Bez nápadu a adekvátnej prípravy a spracovania sa potom jedná iba o bezduchý výcvak, akých nájdete na webe milióny.
V mnohých prípadoch je fotenie o tímovej práci (snáď okrem reportážnych fotení a fotenia prírody).Príprava storyboardu, póz, kompozície, kostýmov, rekvizít, svetla, vizáže, účesu a miliónu iných drobností je činnosť pre skupinu zohratých ľudí, ktorí tiež musia dosahovať určitú profesnú úroveň. Tých ľudí treba dohodnúť, zorganizovať a na mieste aj nejako riadiť a usmerňovať. A samozrejme motivovať :)
Fotograf musí byť aj psychológ. Častokrát musí v prvom rade vedieť človeka ukľudniť, zbaviť nervozity, dostať do nálady a až potom ho môže fotiť a očakávať nejaký výsledok.
Dobrý fotograf má už kopec skúseností, lebo absolvoval desiatky či stovky rôznych fotení. Mnoho činností robí už automaticky. Stačí mu jeden pohľad a má prečítanú scénu, hneď vie čo kde a ako zmeniť. Preto to potom môže pre laika vyzerať, že fotograf len príde a cvakne.
Prečo si ľudia myslia, že fotograf vyhral v lotérii?
Takže teraz už viete, že fotografovanie nie je vôbec také jednoduché, ako na prvý pohľad vyzerá. Že fotograf je určite veľký nadšenec, ktorého to musí v prvom rade baviť...to sa predsa nedá robiť len pre peniaze. Navyše má tak drahú výbavu, že to by si normálny človek nikdy nekúpil. Takže je jasné, že má odniekiaľ kopec prachov...
Hajzel jeden zazobaný! To môže byť potom fotograf každý, keď má toľko peňazí a voľného času.
Ale keď ste ho minule normálne poprosili, či by vám nenafotil svadbu, šak za fľašku, veď sa poznáte...tak ten debil chcel peniaze!
Kde robia súdruhovia z NDR chybu?
Našťastie sa vždy nájde niekto, kto to urobí lacnejšie. Prípadne aj zadarmo (pozdravujem bratrancov a švagrov s celkom dobrou zrkadlovkou;). Ale uvažovali ste niekedy prečo?
Videli ste niekedy v supermarketoch zľavu na horúce novinky?
Alebo len akciové výpredaje starých modelov a tovaru tesne pred koncom záruky?
Profesionálny fotograf, ktorý má roky praxe a za fotovýbavu dal cca 6000+ €, vám svadbu za 400€ fotiť nebude. Ale mladý študent, čerstvý to majiteľ entry level zrkadlovky v akcii za 299€ aj so setovým objektívom, ktorý o photoshope zatiaľ iba počul v autobuse, vám za 400€ bude ruky bozkávať a možno vám z vďačnosti aj manželku pretiahne. Pretože za jednu svadbu sa mu vrátia náklady na foťák a ešte aj dačo navyše dostane. Skvelý biznis pre obe strany. Do chvíle, kým neuvidíte fotografie. Prípadne výsledok testu otcovstva :)
Na starom bicykli sa najlepšie naučíš...či jak to bolo?
Netvrdím, že každý, kto je lacný, musí byť nekvalitný. Len si treba uvedomiť, prečo asi je tak lacný. Na čom sa šetrí?
Každý nejako začínal a skúsenosti treba niekde zbierať. Ideálne ako druhý fotograf alebo asistent. Rozhodne nie hneď ako hlavný fotograf. Našťastie je u nás kopec odvážnych ľudí, pravých milovníkov adrenalínu, ktorí nemajú problém zahrať sa počas svojho svadobného dňa na pokusných králikov. Ale ten pocit, že koľko zas ušetrili, je predsa na nezaplatenie (doslova;)!
Dofotenia!
Na záver tejto malej sondy do neprebádaných zákutí sporovlivej slovenskej duše sa s vami rozlúčim s úprimným želaním, aby sme sa na diskusných fórach fotografických portálov stretávali čo najmenej s príspevkami typu:
"Čavte, mám pol roka amatérsku zrkadlovku so setovým objektívom a za dva dni idem fotiť prvú svadbu. Myslíte, že je naozaj potrebné mať externý blesk? A čo by som sa mal prípadne ešte naučiť?"