Nedávno som sa túlal Bratislavským starým mestom, hľadajúc vhodné lokácie na jedno komerčné fotenie. Svietilo slniečko, ľudia posedávali na terasách, turisti sa motali popod nohy a fotitli si snáď ešte aj miestne holuby. Prázdninová klasika :)
Prechádzajúc cez Panskú, okolo brány do nenápadného dvora, som nejako neodolal tichému hlásku v mojom vnútri, ktorý mi čoraz naliehavejšie našepkával:
"Choď tam. Preskúmaj to tam. Neoľutuješ!"
A naozaj. Netradične vyzdobený dvor, trochu ako z rozprávky, prebudil vo mne zvedavosť dieťaťa. Modré a zelené stolíky, kvety, balóny...a vchod do malej ale útulnej zmrzlinárne s názvom KOUN. Tam milý a usmievavý prersonál. Na prvý pohľad rodinný podnik. Slečna zmrzlinárka, brat, rodičia, dokonca aj babka. A všetci na jednej veľkej pozitívnej vlne.
Po chvíli mi bolo jasné, že všetko, čo robia, robia srdcom. Dávajú do toho lásku. Bolo to cítiť na atmosfére, správaní, úsmevoch...no a samozrejme na zmrzline! Mali možno iba 8 druhov zmrzliny, ale tie čarovné názvy, sýte farby a nezvyklé ingrediencie ma tak zamotali, že som si naozaj nevedel vybrať. Nakoniec som zvolil náhodne. A vôbec som neľutoval. Myslím, že na tom vlastne vôbec nezáležalo. Tá výborná zmrzlina, ten úžasný pocit, je v prvom rade výsledkom prístupu týchto ľudí, ktorí tu akoby prišli z iného sveta. Zo sveta, kde ľudia robia veci s láskou a radosťou. Som veľmi rád, že prišli práve tu a dúfam, že ich bude časom viac. Môžeme sa od nich veľa naučiť...
Veľmi nerád som sa lúčil, najradšej by som zostal do záverečnej a ochutnal všetky zmrzliny. Ja, nezmrzlinový typ. Lenže povinnosti volali. Avšak vedel som, že sa tam čoskoro vrátim znova. Len som ešte netušil, že to bude už za hodinu :)))